S hrôzou sledujeme, ako okolo nás prechádza chlapec, asi 4-ročný blond vychudnutý s okuliarmi (taký, ktorého budú na základke asi trochu šikanovať). Jeho otec ho "učí" jazdiť na bicykli s pomocnými koliečkami. ("Prečo stojíš? Ťa zmlátim ako psa! K….!!"). Muž kričí cez zaťaté zuby na svojho vystrašeného syna, ktorý sa zjavne bojí a preto prestal pedálovať a zastavil sa. Muž doňho šťuchne. Ďalej sa radšej nepozerám. Myslím na to, čo by urobil, ak by nemal publikum. Myslím na to, či aj otec hentoho cholerika ho takto učil bicyklovať. A či jeho dieťa bude aj svoje deti takto okrikovať a prípadne ich doma občas zmláti. Len dúfam, že má dobrú mamu, ktorá ho doma pohladká po hlave a povie, že to nevadí.”
Včera sme boli na Tvrďákovi. Aj s 5-timi neziskovkami z Dobrej krajiny. V kategórii Dobrý Tvrďák vyhrali Monika Juríková z Ulity a Matúš Serafín z Mládež (z) ulice. Keď sa ich moderátor na pódiu opýtal, čo robia, odpovedali stručne. S deťmi na ulici. Rôzne voľnočasové aktivity, pomáhame aj so školskými úlohami, sme im priateľmi, dôverníkmi, robíme aj poradenstvo… Moderátor na to zahlásil. „To je dobre, aspoň bude treba menej policajtov.“ Vtedy som si spomenula na cholerického otca...
Dnes išlana TA3 správa, ako podtatranské osady bojujú s fetovaním detí. V rómskych osadách pod Tatrami sa rozmohlo fetovanie detí. Tento jav naberá nebývalé rozmery. Malí obyvatelia osád fetujú najmä riedidlo. Niektorí rodičia z osád pred problémom zatvárajú oči. „Tieto deti netrávia zmysluplne svoj voľný čas. Hľadajú si rôzne zábavky, možno nejaký úlet pred realitou,“ hovorí v reportáži TA3 starosta Veľkej Lomnice Peter Duda. Riešenie problému je vraj v nedohľadne.
A opäť jedna pracovná spomienka...Takto pred rokom som bola v Tatrách za pánom Brenkusom. Chcela som vedieť aj vidieť, ako sa im darí. Prišla som ho pozrieť na letný tábor. Asi 200 rómskych detí, a desiatka dospelých Rómov. Hrali futbal, maľovali, tancovali, rozprávali sa. Bolo tam radostne a hlučne – ako na tábore.
Jozef Brenkus začal pomáhať závislým a sociálne vylúčeným po vlastnej životnej skúsenosti, ešte v sedemdesiatych rokoch. V roku 2005 už kvantum práce ako jednotlivci nezvládali, a tak založili neziskovku Život bez závislostí. Pod Tatrami aktuálne zabezpečujú niekoľko prevenčných vzdelávacích programov na základných školách, voľnočasové kluby, letné tábory. S prevenciou už začali aj v Detskom domove v Poprade. Neveria, že riešenie problému je v nedohľadne. Snažia sa meniť životy konkrétnych rodín a byť pozitívnymi vzormi a priateľmi deťom, ktoré majú ešte šancu v živote uspieť.
Bude treba menej policajtov? Všetky tri spomenuté neziskovky majú kvantum práce. A často nevedia, či budú mať z čoho žiť na ďalší mesiac. Sú to ľudia, ktorí riešenie problému vidia, žijú v daných komunitách a záleží im na každom dieťati. Od štátu či mesta dostávajú minimálnu podporu, zápasia o financie, aby mali na pomôcky, neraz i výplaty.
V Pontise sme práve aj pre tieto malé neziskovky založili portál DobraKrajina.sk. Chceme, aby sa o tom, čo robia dozvedelo čím viac ľudí. Nie každý môže ísť pracovať "do terénu". Ale každý z nás môže oželieť 5 či 10 eur mesačne. Aby aj chlapec cholerického otca stretol na ulici priateľa, ktorý ho podrží v ťažkých chvíľach. A pod Tatrami bolo menej sfetovaných detí.
Anka Podlesná