Pavel Hrica: Tri odkazy Martina Filka

Autor: Nadácia Pontis | 29.3.2016 o 11:41 | (upravené 29.3.2016 o 12:05) Karma článku: 10,82 | Prečítané:  6106x

Priznám sa, že tá správa ma zdrvila, až ma to samého prekvapilo. Prečo som dlhé hodiny nevedel zaspať, aj keď sme neboli rodina ani najbližší priatelia? Veď život je, žiaľ, taký, celkom často nám pripomína, že sme tu na chvíľu.

Neustále sa lúčime s niekým vzácnym. Nevieš dňa ani hodiny. Ten šok si vysvetľujem tým, že Martin Filko pre mnoho ľudí znamenal dôležitú časť mozaiky lepšej budúcnosti tejto krajiny. V mojej idealizovanej predstave slovenská demokracia nevyhnutne potrebuje čestných a múdrych ľudí z troch táborov okolo stredu: silných umiernených konzervatívcov, silných umiernených liberálov a silných umiernených sociálnych demokratov.  A Martin tvoril podstatný fragment tejto skladačky. Akoby sa jeho zmiznutím tá rovnováha rozsypala.

Mnoho ľudí ho poznalo lepšie ako ja. Ich reflexie sú podstatné a čakám na ne. Každé spoločenstvo potrebuje  čerpať z posolstiev múdrych ľudí, ktorí z neho vyrástli. Kým prídu, chcem i ja sprostredkovať ako poznámku pod čiarou pár odkazov, ktoré sa Martin snažil presadzovať v kruhoch, kde sa pohybujem.

S Martinom sme sa viac spoznávali len v uplynulých možno troch rokoch. Ako jeden zo zástupcov neziskoviek som bojoval o záchranu 2 % z dane pre verejno-prospešné aktivity. Stretnutia so štátnymi predstaviteľmi – špeciálne tými za SMER – boli roky klasickou zákopovou vojnou, kde jedna strana neverila druhej a po rôznych tlakoch sa v najlepšom prípade podarilo v poslednej chvíli vyjednať aspoň „kompromis“ v podobe udržania status quo pre ďalší rok. Zrazu však do hry vstúpil nejaký Filko z Inštitútu finančnej politiky. Nestraník, vysoký úradník, ktorý robí pre Kažimíra, ale predtým i pre Radičovú. Jeho prvé publikované argumenty k asignácii dane nám síce nerezonovali, ale konečne z nich aspoň bola cítiť snaha rozmýšľať a formulovať vecné stanoviská. Hovorili sme si: s tým chlapíkom sa musíme stretnúť a predebatovať si to osobne. Tak som ho kontaktoval.

Takmer ma omráčilo, keď som od Martina dostal otázku v úplne inej oblasti, či by sme vedeli  poradiť analytikom z IFP nejaký projekt, kde by mohli poskytnúť pro bono poradenstvo v nejakej prospešnej a mimoriadne ťažkej téme. Wow, hovoril som si. Firmy tu už pár rokov rozvíjajú firemné dobrovoľníctvo a pro bono služby. Ale štátni úradníci? A takto odvážne? No, som naozaj zvedavý... Martinov argument znel až slniečkársky: cíti, že jeho ľuďom v kontakte s drsnou politickou realitou na ministerstve hrubnú charaktery a jeho tím potrebuje riešením nejakej verejno-prospešnej výzvy zvýšiť morálku. Ok, dobre, vyskúšajme si ich. Ponúkli sme mu najnepopulárnejšie sociálne témy, ktoré si dokážu vybrať len tí najodvážnejší donori: (1) bezdomovcov, (2) Rómov a (3) narkomanov. Odpoveď prišla o pár dní: vyberáme si drogy :). Tak do riešenia tohto problému sa nechce ísť snáď nikomu.

Skrátim to: niekoľko mesiacov sa v zasadačke našej Nadácie Pontis analytici štátneho Inštitútu finančnej politiky stretávali a diskutovali a hľadali všetky súvislosti a náklady a počítali, až nakoniec vypočítali, že investícia do streetworku, aký robí napríklad organizácia Odysesus pri sociálnej práci s ľuďmi závislými na drogách (výmena striekačiek atď.), má pre spoločnosť len z finančného hľadiska trojnásobne vyšší prínos, ako sú vynaložené náklady a chráni nás pred množstvom rizík. Tento výpočet od oficiálnych autorít znamenal pre Odyseus zásadný vyjednávací argument pri obhajobe ich práce.

Príbeh asignácie dane tiež skrátim: vďaka mnohým stretnutiam s Filkom, hodinovým debatám pri večeriach, ktoré by sme si s inými štátnymi úradníkmi asi nevedeli predstaviť a hlavne by nám ich neboli ochotní venovať, jeho počúvaniu, premýšľaniu, prehodnocovaniu vlastných názorov a vplyvu na ministra financií sa po dlhých rokoch podarilo celý systém asignácie natrvalo zastabilizovať. Veľká vec. Vďaka Martinovi Filkovi.

S Martinom som ešte následne dobrovoľníčil na Našom Meste a pozval som ho na niekoľko verejných diskusií pred veľkým publikom. Po diskusii na festivale Pohoda sme si spolu sadli na pivo a po tejto debate som si bol už 100 %-ne istý, že aj keď tento človek robí pre Ficovu vládu, je to „úradník“, akých by sme tu potrebovali klonovať a vďaka ktorým to tu aj napriek oligarchizácii krajiny ešte funguje. Mimochodom, Martin tvrdil, že téma únosu štátu je ťažká a dôležitá a treba sa jej venovať.

Zo všetkých týchto stretnutí a verejných diskusií chcem vytiahnuť tri zásadné myšlienky, ktoré Martin Filko častokrát zdôrazňoval a neustále sa k nim v našich debatách vracal.

Štát potrebuje sociálnych inovátorov. Znie to až trošku idealisticky a naivne, ale Martin ako umiernený ľavičiar do špiku kostí veril tomu, že múdri, šikovní a čestní ľudia s „drive-om“ by mali ísť robiť do štátnej správy a meniť ju zvnútra. Tvrdil, že práve to je pre ich schopnosti ideálne prostredie, kde môžu dosiahnuť najväčší dopad a výsledky pre spoločnosť. Oponoval som mu, že on je asi jeden z mála, ktorí to neprajné, nepružné a korupčné ovzdušie pod politickým vplyvom dokážu ustáť a že sociálni inovátori majú viac možností v neziskovkách či startupoch, ale nesúhlasil so mnou. Hovoril, že práve štátna správa je výzva pre tých skutočných change-makerov. A sám im skvelé podmienky vytváral. Atmosféru a pozitívnu energiu, ktoré boli z IFP cítiť, by si nestranný pozorovateľ kľudne pomýlil s nejakou progresívnou inovatívnou technologickou firmou.

Transparentnosť je extrémne prínosná. Martin bol nadšeným fanúšikom zákona o verejnom prístupe k informáciám a zverejňovania zmlúv, ktoré dobre fungujúca štátna správa má robiť; zasadil sa o povinné zverejňovanie účtovných závierok firiem, ktoré ani vo svete zďaleka nie je bežné; a presadzoval i povinnú transparentnosť neziskoviek, kde sme sa o detailoch bavili. Nie všetci kamaráti z firiem i neziskoviek s týmto súhlasia, ale ja som Martinovi rozumel, keď sa odvolával na behaviorálne zistenia, podľa ktorých verejný dohľad núti aktérov robiť veci lepšie. Áno, súhlas.

Ide o hodnotu za peniaze. Toto bola Martinova srdcovka, ktorú chcel presadiť aj do programového vyhlásenia novej vlády a na ktorej makal v poslednom období. Štát by mal podľa tejto koncepcie platiť analytikov vo všetkých rezortoch, ktorí by pred schvaľovaním akéhokoľvek väčšieho verejného výdavku alebo politiky prerátali rôzne alternatívy i s finančnými i nefinančnými dopadmi, čo by pomohlo racionalizovať verejnú diskusiu a vytváralo tlak na efektívne rozhodnutia politikov. Skvelá a potrebná iniciatíva. Uvidíme, ako sa ďalej bude vyvíjať bez neho.

Martin zrazu nečakane zmizol v Dunaji. Čo, došľaka? Tento človek mal predsa ešte zásadne spoluformovať smerovanie tejto krajiny.  Možno by bol kľúčovým úradníkom, možno budúcim ministrom, možno politickým lídrom v nejakej slušnejšej budúcej zostave, možno jedným z hlavných hlasov vo verejnej diskusii... Bol čerstvým spestrením, ktoré sme chceli vnímať a počuť v tom buď šedom alebo až príliš krikľavom panoptiku, ktoré nám momentálne hrá svoje divadlo. Chce sa mi plakať, že tu tento triezvy a múdry hlas bude chýbať, aj keby som s ním asi občas nesúhlasil. Jeho odkazy však v tej studenej, smutnej rieke neodplávali a je na nás, čo s nimi ďalej spravíme.

Pavel Hrica

Autor je programový riaditeľ Nadácie Pontis

Ďalšie články autora:

Kde je skutočný problém a ako z mizérie von

Ako rozriediť fašistický koktail alebo prečo Antifa nie je riešenie

Na Slovensku máme muža, ktorý vracia bezdomovcom zrak

Stačí vo firme teplá obývačka?

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?