Gabika Zúbriková: Otvorene o neziskovkách, 3.časť. Alebo o tom, ako sa v nadáciách šafári.

Autor: Nadácia Pontis | 27.10.2015 o 9:35 | Karma článku: 5,60 | Prečítané:  1751x

Po článkoch o tom, čo v nadácii vlastne robím a odkiaľ máme na našu činnosť peniaze, dnes o tom koľko to celé stojí.

Povieme si o výdajoch a tiež, či ľudia pracujúci v neziskovke žijú zo vzduchu, alebo či je pravda, že sa kúpu v šampanskom. Dozviete sa aj o legendárnom „admine“ v neziskovkách.

Hovorím za organizáciu, v ktorej pracujem vyše 15 rokov a čiastočne aj za ďalšie, ktorých ľudí a prácu poznám osobne. Je možné, že vy máte inú skúsenosť, ale ja mám svoje vedomie a osobne poznám stovky ľudí, ktorí sú ako ja a rada by som Vám povedala ako to chodí u nás.

O tom, ako sa u nás hospodári, hovorí fakt, že v Nadácii Pontis každoročne organizujeme okrem ďalších stoviek projektov, aj tri konferencie, pričom priemerný náklad na jednu je 23.000€. Možno si niekto myslí, že sú 49krát (slovom štyridsaťdeväť krát) horšie ako Techmatch, no ja som presvedčená že sú kvalitnéprofesionálne. Majú medzinárodný rozmer, stovky nadšených účastníkov a prinášajú nové riešenia.

A kto pripravuje tie konferencie? Kto realizuje tie ďalšie stovky projektov, ktoré v nadácii máme?

Sú to naši ľudia, aktuálne je nás 38. Priemerný náklad na jedného pracovníka v Nadácii Pontis je suma 1500€, čo je čiastka rovnajúca sa hrubej mzde 1080€ a čistej mzde 800€, pričom priemerný plat v Bratislavskom kraji je mierne nad touto sumou.  Pracuje sa u nás veľa, pretože práce je veľa a baví nás. Nadčasy sa neplatia, no snažíme sa ľuďom ich vysoké pracovné nasadenie kompenzovať ústretovým prístupom, dôverou, rešpektom a zmysluplnosťou práce.

Štvrtina našich ľudí chodí do práce na bicykli, štvrtina MHD, štvrtina na vlastných autách a zvyšok peši. (V portfóliu máme Škodu, Corsu, Golf, Megane, staré bicykle aké sa nekradnú, ale aj zopár hipsterských kúskov, kolobežku, autobus 50ku, električky 8 a 9 a vlastné nohy) Firemné autá v neziskovom svete neexistujú. Nevadí nám to, aj tak sme tu mnohí zarytí ekológovia a askéti a aj tak by tu v Ružinove nebolo kde firemnú flotilu zaparkovať.

Je pravdou, že postupne si ľudia uvedomujú fakt, že kvalitné projekty sa nedajú robiť zadarmo a že aj ľudia v neziskovkách, ak majú byť profesionáli, majú dostať za svoju prácu zaplatené a že nie všetky činnosti môžu byť robené dobrovoľníkmi. Napriek tomu stále ostáva akýsi neracionálny odpor k faktu, že neziskové organizácie potrebujú na svoju činnosť a existenciu aj nejaké administratívne náklady.

Naozaj je treba okrem platu pracovníka, ktorý projekt realizuje a priamych projektových nákladov (cestovné, komunikačné atď) platiť aj nejakého fantóma, ktorý sa skrýva pod tajomným označením „administratíva“?

Čo to vlastne ten nadačný admin je?

Najväčšiu časť z admin nákladov tvoria povinné náklady:

  1. ktoré vznikajú s plnením povinností vyplývajúcich zo zákona – účtovníctvo, mzdová agenda, audit, štatutárne zastupovanie, správy na Ministerstvo vnútra, do Obchodného Vestníka, BOZP, Ochrana osobných údajov, štatistika, zdravotná služba, požiarna ochrana a ďalšie. Čiže platíme mzdu účtovníčok, mzdárky, koordinátorov pre reporting, finančnej riaditeľky a riaditeľky nadácie. Toto tvorí 61% všetkých administratívnych nákladov a bez tohto nemôže existovať žiadna iná organizácia. Nám sa našťastie stále darí časť nákladov si pokrývať ProBono službami a dobrovoľníckou prácou.
  2. Ďalej sú tam náklady, ktoré súvisia s PR, s komunikáciou nadácie, webstránka, jej tvorba, údržba a aktualizácia, príprava výročnej správy a ďalších komunikačných nástrojov. Zvyčajne sa toto rieši prostredníctvom ľudskej práce – ak chceme aby sa o našich aktivitách vedelo, musíme zaplatiť mzdu PR manažéra a súvisiace PR náklady. Na celý marketing ide približne 10% admin nákladov a aj tu vďačne využívame ProBono služby.
  3. Každá organizácia by mala myslieť aj na nepríjemnosti a platiť si poistenia a ďalšie povinné dane a poplatky (RTVS, miestne dane, poplatky za gastrolístky, diaľničnú známku, cestnú daň, kolky, notárske poplatky atď.) U nás toto predstavuje sumu cca 6000€ ročne.
  4. Ďalej je súčasťou adminu náklad na priestor, v ktorom organizácia vykonáva svoju činnosť, v našom prípade sa jedná o poplatky za energie, služby správcu a služby spojené s údržbou a upratovaním priestoru kde sídlime, v sume približne 1000€ mesačne.
  5. Administrujeme stovky projektov a mnohé organizácie a pravidlá si vyžadujú samostatné bankové účty, máme polstovku bankových účtov a bankové poplatky nás ročne stoja cca 2000€.
  6. Náklady na zakúpenie legálneho SW máme pomerne nízke, využívame zľavnené nákupy cez TechSoup, ale s nejakými sumami na základné aktualizácie je potrebné počítať, ročne je to okolo 2000€ .

Okrem povinných a zákonných existujú ďalšie náklady, ktoré síce nie sú úplne prikázané zákonom, ale každá organizácia, ktorá sa zaujíma o svojich zamestnancov a chce robiť prácu profesionálne, by s nimi mala počítať:

  1. Náklady na školenia, ďalšie vzdelávanie pracovníkov, účasť na konferenciách či nákup odbornej literatúry. Ak nám to zdroje dovolia, snažíme sa neprestajne sa všetci učiť a ostávať v kontakte s aktuálnym dianím, preto máme v rozpočte aj toto. Nezvykneme prekročiť hranicu 2000€ ročne.
  2. Raz ročne v lete ideme celá nadácia na dvojdňový tímbilding. Programom je spoznanie práce iných mimobratislavských neziskoviek, dobrovoľnícka pomoc pri ich aktivitách a stmeľovanie kolektívu v neformálnom prostredí. Cestovné, ubytovanie a stravu platí nadácia, rozpočet neprekročí 1.000€ ročne.
  3. K tomu si prirátajme ďalšiu 1000€ ktorú investujeme do vianočného večierka, kde si navzájom poďakujeme za prežitý rok a rozdáme si vlastnoručne zakúpené darčeky „od Secret Santu“.
  4. Nakoľko nadácia je vlastníkom 10ročnej Škody Oktavie, je potrebné zahrnúť aj náklady na jej nutný servis a základnú údržbu, čo nás stojí okolo 1000€ ročne.
  5. Platíme si monitoring médií a predplatné zopár novín a časopisov v sume pár desiatok eur ročne čo nás stojí ročne spolu okolo 1200€.
  6. Nevyhnutným nákladom je správa IT techniky, údržba siete, serveru a nadačných počítačov. Mesačne platíme externému dodávateľovi sumu 576€ s DPH.
  7. Nakupujeme samozrejme papiere, obálky, tonery, kancelárske potreby, vrátane čistiacich prostriedkov a hygieny. Z adminu financujeme aj kávu a čaje pre zamestnancov a návštevy, platíme za kopírky a tlačiarne a celková spotreba celej kancelárie je mesačne vo výške cca 700€.
  8. Poštovné, internet a telefóny stojí spolu okolo 1000€ mesačne a to už máme zľavu od operátora.
  9. Náklady na občerstvenia pri pracovných stretnutiach máme v sume okolo 1000€ za celý rok.
  10. Náklady na reprezentáciu, keď ďakujeme našim partnerom, sponzorom, hodnotiteľom, spriazneným dušiam, alebo dobrovoľníkom... kupujeme kvety, pohľadnicu či iný symbolický dar, ročne minieme okolo 300€.

V západných krajinách, kde majú nadácie tradíciu a vážnosť, uvádzajú okrem týchto nevyhnutných aj výdavky na fundraising ktoré sú považované za samozrejmosť a meria sa ich pomer a efektívnosť. Na Slovensku toto neexistuje, fundraising zostáva skrytou, dobrovoľnou a neplatenou aktivitou.

V bežnom admin rozpočte nie sú ani investície na nákupy IT a HW, nábytku, áut, tvorba webstránok a portálov, či drahé profi SW. My tam nemáme ani komerčné nájomné, rovnako ako zdroje na ďalší rozvoj, či rezervu pre prípad nečakaných strát. Predstavila som len nutné minimum potrebné na chod organizácie našej veľkosti.

Pre nás je to suma okolo 200.000€ ročne, čo predstavuje pre nás aktuálne okolo 5% z nášho celého rozpočtu. Drvivá väčšina nákladov je však fixná, preto pri organizáciách s celkovým menším obratom sa percento adminu môže pohybovať na hranici 30%, úplne bežných, štandardných a oprávnených je 10% - 15%.

Veľkosť sumy adminu je treba hodnotiť v pomere k tisíckam nami podporených projektov a ich dopadu, prípadne vypočítať ako sa zlepšil život stovkám detí, ktorým sme pomohli, a porovnať to s tým. Ale podľa mňa sa nedá úplne všetko zmerať a vypočítať, ani porovnať. Kto presne zmeria dopady inšpirácie, nádeje, dobrej vôle, solidarity, dobra či vzdelávania? Vieme zmerať hodnotu grantu, ale nikdy presne nezmeriame hodnotu zmeny kvality ľudského žitia.

Hoci odborníci sa už aj o to pokúšajú. Výpočet efektívnosti pomocou nákladov a výnosov je náročný, ale možný. V rámci Pro Bono spolupráce projektu Hlavy pomáhajú sme prepojili o.z. Odyseus s Inštitútom finančnej politiky, ktorý zmeral, že každé euro na program výmeny striekačiek sa vráti spoločnosti trojnásobne. Napriek tomu nie som fanúšikom dívania sa na svet len cez finančné okuliare, bližší mi je pohľad, ktorý pekne vysvetlil Dan Pallota vo svojej TED prednáške, ktorú odporúčam pozrieť.

Vo firmách sa to nazýva nevyhnutná réžia a u nás to voláme administratívne náklady. Akokoľvek to nazveme, bez tohto nemôže žiadna organizácia efektívne fungovať. Musíme byť samozrejme vždy efektívni a šetrní, ale nemôžeme bez tohto existovať, ak chceme robiť robotu poriadne.

Som idealista a verím, že sa časom naučíme viacej sa chápať a dôverovať si. Som optimista a verím, že aj my v neziskovkách sa naučíme otvorene hovoriť o reálnych potrebách pre našu prácu.

Som presvedčená, že si aj tak všetci želáme presne to isté - menej byrokracie, nezmyselných povinností či zbytočných nákladov a viacej slobody, zmysluplnej práce a reálnych výstupov pre lepší život v našej krajine. Mýlim sa?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.

SVET

Pozrite si, ako za dva roky zničila vojna Donecké letisko

Miesto bojov medzi proruskými separatistami a ukrajinskou armádou.


Už ste čítali?