A pritom predsudok je prirodzený ľudský nástroj od čias, keď sme lovili mamuty, možno aj skôr a odjakživa nám pomáhal prežiť. Teraz žijeme v modernej dobe a neradi si to priznávame, ale mnohé veci máme stále rovnaké, ako keď sme žili svoj šťastný a krátky život v jaskyni.
Psychológovia vysvetľujú, že táto „negatívna ľudská pamäť“ pomáhala ľuďom predchádzať hrozbám a je to evolučná adaptácia. Je lepšie pomýliť si skalu s medveďom, ako medveďa so skalou, čiže skôr predpokladáme to zlé, ak nevieme alebo si nie sme istí. Priznajme si to.
Čo z toho vyplýva dnes? Vieme, že predsudky nám pomáhajú orientovať sa vo svete plnom nástrah. Jednoducho, skratkovito. Áno, zároveň veľmi často nesprávne. Ale rýchlo a lacno. A priznajme si, koľkí máme radi rýchlo a lacno? Zhodnotiac tlačenicu v Lidli poznáme odpoveď.
Takže si všetci všetko zjednodušujeme o dušu:
dlhovlasá blondínka = povrchná, hlúpa a určite nevie poriadne šoférovať
učiteľ = žena, staršieho veku, vyhoretá, hysterická
mimovládka, neziskovka = darmožráči, podvodníci, lenivci, amatéri
utečenec = doplňte si sami podľa seba, je toho veľa, a je to všade okolo
Je možné, že máte pravdu, ak si to myslíte. Tak, ako sú aj mnohé pekné blondínky nekonečne hlúpe, tak určite existujú aj podvodníci, ktorí sa tvária, že sú neziskovka, pýtajú od vás peniaze a spreneveria ich. Presne narovnako je ale možné, že sa mýlite. Ostatné analógie nejdem dopĺňať, pointu chápete.
Je správne a užitočné predpokladať, že Vaše peniaze môžu byť investované nesprávne. Preto je dobré urobiť zopár krokov predtým, než svoje peniaze niekomu dáte, niečo si zistiť, preveriť, skontrolovať. Navyše dnes, keď na to stačí pár klikov a internet nosíme so sebou úplne všade.
Nesprávny je ale predpoklad, že všetky neziskovky sú lenivé a podvodnícke, že všetky blondínky sú rovnaké a všetci utečenci sú smradľaví teroristi. To už ale nie je predsudok, to je už niečo úplne iné.
Predsudky s nami boli a budú a je len na nás, či sa nimi necháme ovládať alebo pochopíme ich účel a naučíme sa s nimi žiť. Je len na našom rozhodnutí, či sa pripravíme o krásu spoznávania a rozširovania si obzorov o nové, užitočné a krásne, za cenu spoznania aj niečoho, čo sa nám nie vždy celkom páči.
Ak sa odhodláme s tou blondínkou začať rozhovor, môžeme zistiť, že je to najúžasnejšia žena, zaľúbiť sa po uši a prežiť s ňou krásne celý svoj život. A uznať, že ešte vie aj naozaj dobre šoférovať.
Ak sa vrátime v mysli do detstva a mladosti, tak si určite spomenieme na minimálne piatich skvelých učiteľov, profesorov, mužov a ženy, ktorí ovplyvnili náš život pozitívnym smerom, mali sme ich veľmi radi a musíme uznať, že takýchto úžasných je omnoho viac ako tých zopár, ktorých poznáme osobne.
A ak sa okolo seba pozrieme, málinko pobrázdime internet, troška si prečítame noviny, navštívime nejakú nemocnicu, školu, útulok, porozprávame sa s ľuďmi naokolo alebo sa len občas prejdeme po vonku s otvorenými očami a „srdcom“, určite natrafíme na dobré neziskovky, ktoré robia skvelú prácu. Rovnako je to s utečencami. Ak sa zamyslíme, zistíme, že medzi svojimi známymi poznáme minimálne desiatich ekonomických migrantov – rôzne sesternice, prastrýkov alebo majiteľa obľúbenej reštaurácie. Tí ostatní sú im podobní, a to, že ich nepoznáme a preto sa ich bojíme je nám síce fyzicky a evolučne prirodzené, ale treba svoj strach poznať a pracovať s ním na úrovni kultivovaného, vyspelého homo sapiens, za akého sa radi pokladáme.
Neziskovky nespoznáte vďaka všadeprítomným reklamám, ale môžete sa stretnúť s výsledkami ich práce: pomoc a poradenstvo ľuďom v sociálnej núdzi, štipendiá, linky pomoci, domovy pre týrané ženy, dobrovoľnícke aktivity, vynovené školy, škôlky, ihriská, hrady, zrúcaniny, vyčistené lesy a potoky. Sú to len zlomky z ich aktivít a som si takmer istá, že ste sa s nimi v nejakej situácii už stretli, poznáte ich a sami uznáte, že si nezaslúžia byť hodení do jedného vreca s lenivými podvodníkmi.
O výsledkoch práce mnohých utečencov sa tiež popísali celé knihy a isto viete, že aj Albert Einstein, Miloš Forman, Victor Hugo, herec Andy Garcia alebo famózna gymnastka Nadia Comaneci boli všetci utečencami.
Takže prosím, nezanevrite paušálne na všetky neziskovky preto, že ste kedysi od kamaráta počuli, že mal známeho, ktorý daroval peniaze neziskovke a potom sa dozvedel, že ho oklamali. Nemusíte podporovať nikoho, ale prosím, dívajte sa na svet s otvorenými očami a rozlišujte. Rozlišujte všade.
Nechajme si predsudky, ale používajme ich uvážlivo a nenechajme si nimi riadiť svoj život.
A nezabúdajme, že keď prstom ukazujeme na niekoho, zvyšnými troma vždy ukazujeme na seba a rovnako ako my odsudzujeme neznámu skupinku, aj my sme v skupinke neznámej pre iných. A skupiniek na „hejtovanie“ je nekonečne veľa: úradníčky, podnikatelia, dôchodcovia, psíčkari, cyklisti, šoféri, chodci, mamičky s deťmi, paštikári, východňári, blaváci, sedláci z postkomunistického bloku, policajti, bordelári, politici, hrozná mládež, voliči smeru, voliči pravice, aktivisti, katolíci, slováci = zlodeji v rakúskych obchodoch, a ktoré som zabudla si doplňte. Je super zasmiať sa na stereotypoch, ale je smutné slepo im veriť.
Ak skúsime spoznávať, za odmenu spoznáme množstvo pekného a možno sa jedného dňa aj šťastne zamilujeme. Možno do učiteľky, blondínky pochádzajúcej z Ukrajiny, alebo do života a spoznávania samotného.